
On, ona a nesplnené sny.
Mrazivý strach z ohňa.
Desivé tajomstvá.
Ak veríte na náhody, nepochopili ste silu osudu.
Škatuľka pripomínala starú skrinku z dobrodružného filmu o poklade. Tušila som, že v nej bude niečo príliš osobné. Priveľmi vzácne.
Nečakala som, že v nej nájdem šperky. Skôr som to odhadovala na zápisky.
Bol v nej zošit. Obyčajný školský zošit tehlovej farby. Určite bol veľmi starý. Do rovnakého písala moja mama svoje prvé diktáty. Ukazovala mi ich, keď som chodila na strednú školu.
Privoňala som k zošitu a pocítila som jemný pivničný zápach. Na prednej strane nebolo nič napísané. Potom som ho otvorila. Mal širšie vyblednuté riadky, ktoré zívali prázdnotou. Otočila som stránku v nádeji, že sa nerozpadne, keďže zošit existoval na tomto svete minimálne štyri desaťročia. A tam to stálo. Čierne na bielom.
Milá Zornička!
Slová adresované mne. Stuhla som a položila škatuľu na nočný stolík. Vankúš opretý o stenu sa medzičasom zosunul, tak som si ho upravila a pohodlne sa usadila.
Erny, ty si mi napísal odkaz!
Keď čítaš tieto riadky, asi som už preč. Vieš, ako to myslím…
Vydavateľstvo : Motýľ, 2016
Počet strán : 320
Žáner : Román/Spoločenský
Hlavným plusom celej knihy je teda predovšetkým otáznik, ktorý je nastolený už na začiatku. Tento plus funguje zároveň aj ako hlavný ťahač, nakoľko, ak by sa celý dej "točil" len okolo života mladých kamarátiek a ich partnerov, ľudí, ktorý by prestali čítať po 100 stranách by bolo určite neúrekom.
V čítaní vás však bude poháňať určitá túžba dozvedieť sa, čo sa stalo a kto vlastne je Ernest Hájek. Dobre meno je také aké je, ale čo sa dá robiť, lebo Slovensko.
U autorky teda nachádzame vcelku zaujímavý, a nie príliš lacno vyznievajúci štýl písania, pri čítaní ktorého z času na čas narazíte na na zlú vetnú konštrukciu či inverzný slovosled (a nie, že by bol cielený), ale stále bude výhodou, že sa u Rimovej v súvetiach neopakujú slová a štýl rozprávania je ľahko čitateľný, rovnako ako rýchle plynutie textu.
No nebola by som to ja, ak by som nespomenula aj nejaké tie zápory, ktoré boli zápormi minimálne pre mňa.
Autorka Andrea Rimová |
- Pridávanie postáv a zvratov "LEN TAK"
Myslím, že zvrat v deji by mal prebiehať prirodzene, nemal by pôsobiť nasilu a až príliš premyslene, kedy je cítiť, že to tam autor teraz potreboval.Teda čitateľ by nemal mať pocit, že postavy prichádzajú a odchádzajú a zápletky sú pridávané autorom nasilu. Skrátka, pretože si už raz načrtol mustru (kostru) celej knihy a teda potrebuje "tam a tam" urobiť zmenu "vtedy a vtedy". A preto, aj tu prichádzajú a objavujú sa postavy na strane XY ""len tak", aby na stane ZY urobili zvrat "len tak". V najdôležitejších momentoch knihy je použitá presne táto metóda (príde postava -len tak-, zamiluje sa -len tak-, odide -len tak-), a keď na ňu prídete, začne vám všetky podobné príbehy kde je to aplikované, celkom liezť na city.
Záverečné hodnotenie : 2,8/5 *
2 komentárov:
Je dobre, že autorka má pomerne dobrý štýl a námet knihy vyzerá tiež originálne. Mrzí ma tých niekoľko nedostatkov, knihe by to určite pomohlo, každopádne myslím, že pre niekoho ako oddychovka by to mohlo byť fajn :-) Ja vyhľadávam skôr iný štýl, takže by mi asi nesadla, ale ďakujem za info o knihe a peknú recenziu :-)
Myslím, že na takéto knihy treba mať hlavne náladu. Ja ďakujem za pochvalu! :)
Zverejnenie komentára