štvrtok 12. júla 2018

Juliette z Montmartru : Christine Féret-Fleury : Dievča, ktoré čítalo v metre

Christine Féret Fleury: Dievča, ktoré čítalo v metreAnotácia :  Ak máte radi knihy, ak sa občas pristihnete, že čítate ponad plece svojho suseda vo vlaku, ak s obľubou snívate a navštevujete antikvariáty – vtedy je táto kniha ako stvorená pre vás… Juliette sa každý deň v tú istú hodinu vezie metrom po trase číslo šesť. Najradšej zo všetkého pozoruje tých, čo okolo nej čítajú. Starú dámu, zberateľa vzácnych vydaní, študentku matematiky, mladé dievča, ktoré sa okolo strany dvestoštyridsaťsedem vždy rozplače. Zvedavo a s nehou na nich hľadí, akoby ich čítanie, ich vášne, ich rôznorodé životy mohli tomu jej – monotónnemu a predvídateľnému – dodať trocha farby. To všetko až do dňa, keď sa rozhodne vystúpiť o dve stanice skôr než zvyčajne a ísť do práce pešo po neznámej ulici. Jediný krok mimo – a celý jej život sa zmení.

Vydavateľstvo :  MOTTO, 2018

Počet strán :  192
Žáner : Román/Spoločenský/Romantický

Naprieč literárnym a kinematografickým žánrom absurdno-melancholickej prózy či filmu s druhým významovým plánom skrytým za metaforami a alegóriami sme sa už stretli vo Vianovej Pene dní či u Amelii z Montmartu, francúzskeho režiséra Jeana-Pierra Jeuneta.
V románe Dievča, ktoré čítalo v metre sa autorka snaží balancovať na pomedzí týchto, už skoro stradicionalizovaných, diel.

Pozitíva : 

- autorská poetika : Fleuryová pracuje najmä s leitmotívom Francúzska a jeho genius loci ako krajiny romantiky, nonsensu, snovosti a melanchólie na pozadí skutočných reálií, ktorý sa nesie celou dĺžkou diela. Opisy nestoja iba ako nevyhnutná zložka, funkčnosť ustupuje forme, farbistosti prelínajucej sa s metaforou života, dialógy ustupujú do úzadia, dej sa nimi priamo vpred neposúva, vyzdvihuje sa potreba vnútornej sebareflexie, spoznania samého seba, nájdenia vlastnej identity či utiekania sa zo stresového prostredia k novým koníčkom a záľubám.
Metafory a alegória naznačujú kam sa dej bude uberať - napr. motív vlaku ako plynúceho (stereotypného) ľudského života - akonáhle hrdina začne žiť nový, oveľa viac napĺňajúci život, cesta vlakom sa mu už nezdá tak príťažlivá, či motív knižných príbehov so schopnosťou meniť ľudské životy - tak ako v skutočnosti väčšina čitateľov volí literatúru ako prostriedok oddychu a zrelaxovania.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt Christine Féret-Fleury
Autorka Christine Féret-Fleury
- reálie + čitateľská inšpirácia : už spomínané francúzske reálie sú čitateľsky veľmi atraktívne, obzvlášť ak ich sám autor vie používať, opísať efektívne. Asociácie na film Amelia z Montmartru sú teda pri čítaní logické, postava Juliette sa charakterovo rovnako ponáša na spomínanú hl. filmovú hrdinku - je naivná, infantilná, so skresleným pohľadom sa svet okolo a s rojkovským správaním.
Čitateľská inšpirácia je obsiahnutá práve vo výbere kníh pre jednotlivých hrdinov románu, ale rôzne názvy diel (i tých menej známych) môže čitateľ postrehnúť i v priebehu dialógov.

-rozsah : kniha ako taká si svojimi 192 stranami vystačí viac ako dobre. Dlhší rozsah textu by už pôsobil rušivo, nepremyslene a viac uškodil, čoho si určite bola vedomá i autorka, nakoľko príbeh sám (alebo tak, ako ho spracovala autorka) nemá širšie uplatnenie na väčšom rozsahu 300+ strán, predovšetkým kvôli, i napriek všetkému, jednoduchému a predvídateľnému deju.

Negatíva :

- postavy ako na objednávku + záver : dielo skôr ako titulom -román - treba označiť ako novelu, nakoľko postavy sa v diele nijak hlbšie nevyvíjajú, neprechádzajú žiadnymi významnými transformáciami osobnosti a i keď sa autorka očividne snaží, tieto pokusy sú slabé, psychologizácia postáv nepremyslená, v urýchlenom priebehu sa na malom rozsahu snažíme rozvíjať psychologické narážky, čo však končí skoro trápnymi pokusmi o duševné prerody hrdinov, na čo nadväzuje i autorkine očividné používanie typizovania a literárnych archetypov, kedy knihomoľ môže byť iba samotár s charakterom podivína, ktorý až po určitom zlomovom momente mení svoj život atď., čím je viditeľné, že postavy akoby nežili, nedá sa s nimi čitateľsky stotožniť, pôsobia ako autorské figuríny plniace v deji svoju vopred určenú úlohu.
Poetika textu sa stráca jeho pribúdajúcimi stranami, a i keď melancholickým opar nonsensu funguje, padá na nepremyslenom motíve a postavách, čo zavŕši i patetický, v absurdnosti, bohužial, nefunkčný záver mainstreamového literárneho charakteru, kedy postavy bez očividného vysvetlenia upadnú do potrebných škatuliek a vzorcov podľa potreby.

Román Dievča, ktoré čítalo v metre sa funguje na literátnom poli poetickým textom, množstvom farbistého, dobre spracovaného opisu a melancholickým prostredím, kvalitatívne však klesá v autorskej nepráci s charaktermi postáv a v urýchlenosti deja či v podstate nulovej gradácii a kontinuite.

Záverečné hodnotenie : 3/5 *
Za poskytnutie knihy ďakujem vydavateľstvu AlbatrosMedia!
Zdieľaj na :    Facebook Twitter Google+

0 komentárov:

Zverejnenie komentára