streda 1. augusta 2018

Nakopané ako v Jáchymove : Colson Whitehead - Podzemná železnica

Anotácia : Georgia, polovica 19. storočia. Cora je mladá otrokyňa na bavlníkovej plantáži. Aj medzi svojimi však patrí medzi vyvrheľov. Keďže
dospieva a stáva sa ženou, dobre vie, že ju čaká ešte viac utrpenia. A tak keď ju otrok Caesar osloví, aby spolu s ním ušla podzemnou železnicou na sever, Cora sa napokon rozhodne pre tento riskantný krok.
Hoci výrazom „podzemná železnica“ sa v dejinách USA tradične označuje sieť tajných ciest a úkrytov pre otrokov na úteku, tu ide o skutočnú koľajovú vlakovú dráhu pod povrchom zeme. Coru čaká strastiplná púť cez jednotlivé štáty a na každej zastávke – podobne ako Gulliver na svojich cestách – prežíva nové dobrodružstvo a stretáva sa s novou podobou sveta.
Podzemná železnica je strhujúci román, v ktorom nájdeme brutálny realizmus i poetickú krásu, zúfalstvo aj nádej.

Vydavateľstvo : IKAR ( edícia Odeon), 2018
Počet strán : 336
Žáner : Román/Historický/Spoločenský
Historický román, s tematikou afroamerickej problematiky, zasadený do reálií 19. storočia, ocenený Pulitzerovou cenou za rok 2017 je vhĺbavou sondou do zvykov a názorov society súvekého západného sveta, no stráca na svojom slabom literárnom posolstve a agitačnom charaktere.

Pozitíva :

- autorská poetika : autorský rozprávač je plný istej charakteristickej poetiky a i keď text nie je primárne melancholický a orientovaný na umeleckú farbistú naráciu, isté prvky nachádzame, i keď vo veľmi neobvyklej podobe, skoro podobnej prvkom používaným u autorov tzv. stratenej generácie, teda je citeľná práca s umeleckým opisom, i keď špecificky, akoby nenápadne, pre nerušenie celkového dojmu textu.

- dobové reálie : popísané uveriteľne, opierúce sa o reálne miesta, priestory (i keď odporúčam vyhľadať si čo skutočne pomenúva výraz ,,podzemná železnica" či ako presne fungovala, nakoľko v tomto prípade autor tento termín využil doslova, tak, ako je to uvedené v anotácii) a iné, podávané obšírne, s podrobným opisom, ako i znázornenie celej súvekej spoločnosti zmietajúcej sa v prostredí pánov a otrokov, ako i myšlienok abolicionizmu či páchania krutosti a neprávosti a šírenia nenávisti a strachu.

- úvahy : reflexií a ideových filozofií o lepšom živote, práve na slobodu a túžbe po rovnocennosti je text doslova presýtený. Ako spoločenská próza sa sústreďuje predovšetkým na vzťahy a situácie s hl. hrdinami, no ich reflexie o danej problematike sú hneď na druhom mieste v poradí. V texte majú svoje pevné miesto, rovnako ako už od začiatku pomôžu čitateľovi pochopiť, akým smerom sa dielo bude uberať.
autor Colson Whitehead
- téma rasovej otázky : s tou Amerika nie je plne vysporiadaná dodnes ( odpoveďou je i to, že plné práva černosi v Amerike nemajú viac ako 60 rokov). Temné obdobie americkej histórie si vo svojich dielach pripomína množstvo autorov (ako príklad poslúži napr. moja veľmi obľúbená séria Sever a juh), či už ako prostriedok na poukazovanie činov, odohrávajúcich sa v danom období, či ako isté memento moire.

Negatíva :

- minimum dialógov/digresie/viacero perspektív : dialógov je v knihe minimum, buď sa objavujú sporadicky alebo sú kompletne prevedené do monológu postavy či autora, čo text spomaľuje a sťažuje, ľahko sa strácajú súvislosti. Neustále odbočky od nastolenej témy sú prítomné počas celej dĺžky textu, autor retarduje každú situácii, či pokojnú alebo akčnú, neustálym odbiehaním k iným, zdanlivo nepodstatným myšlienkam či opisom a pracuje i s nepochopiteľnou metódou ,,časového skákania v deji", kedy sa v texte v jednom graficky nevyznačenom a nediferencovanom odseku pojednáva o istej téme, no v nasledujúcom, rovnako nezvýraznenom, už o inej, čím sa text v 50% stáva i neprehľadným a zmätočným. Zdanlivé striedanie perspektív je potom nefunkčné, zbytočné a volené maximálne autorsky prazvláštne, keďže v konečnom dôsledku sa chce autor aj tak zameriavať iba na jednu postavu.

- Deus ex machina : Whitehead totiž volí osudy hrdinov podložené na šťastí a náhode, ako i na nepremyslených a absurdných rozhodnutiach, ktoré by žiadny rozumný černoch v dobovej ére neurobil. Ak by sme chceli prehliadnuť to, že i sám reálny život je prakticky podložený na náhode, mohlo by sa tento prvok zdať ako nepodstatný, no na to, ako okato s ním autor pracuje, ako hrubo nalinkované má isté situácie a rozhodnutia hrdinov iba preto, aby v budúcnosti (t.j. v priebehu knihy) vytvorili problém či skrat, je to prvok neprehliadnuteľný a veľmi amatérsky, čím vytvára dojem postáv-bábok, ktoré v texte pôsobia iba ako prostriedok posunu deja a pod.

- agitačný charakter : smutným faktom je, že po pochopení autorového zámeru zistíme, že viac ako samotný dej sa kniha podáva ako agitka či popularizačný manifest afroamerickej skupiny ako takej, práve v dobách silnejúceho nátlaku otázky migrácie, rasovej neznášanlivosti, ale i sexizmu a iných, vo svete. Tým, že kniha a autor sa zameriava
predovšetkým na kladný priebeh príbehu, na šťastný záver atď., nepôsobí dej realisticky, chýba realistické zobrazovanie brutality, násilia, väčší dôraz na potrebe slobody, možno istý existencionálny charakter a naturalizmus v texte necítiť.

Kniha Podzemná železnica je pozoruhodný historicko-spoločenský román, čerpajúci námet z čitateľsky vyhľadávaného obdobia, ponúkne nové historické či faktografické poznatky a pohľad na dobové udalosti z ,,druhej strany", zložitou štylistikou a minimom dialógov však nenáročného čitateľa skôr odradí a zaujme prevažne skupinu náročnejších či v tejto problematike zainteresovaných, čitateľov.

Záverečné hodnotenie : 3,8/5 *
Za poskytnutie knihy ďakujem internetovému kníhkupectvu Bux.sk!
Zdieľaj na :    Facebook Twitter Google+

2 komentáre:

  1. Tak tahle kniha mě zaujala opravdu hodně, asi nejvíce ze všech knih, o kterých jsem za poslední dobu slyšela. Zní to opravdu zajímavě, knihy autorů ztracené generace mám ráda, ovšem trošku se bojím toho nedostatku dialogů. Strašně se mi čtení vždy vleče, když tam je minimum přímé řeči. Knihu v mých očích shodilo také to, jak píšeš o tom, že děj nepůsobí příliš realisticky. Každopádně na svůj "to read" list ji určitě zařadím :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. No ako dielo stojí za prečítanie, ale podla mojho názoru je v nej neskutočné množstvo pátosu, autor akoby hral skôr na štylistickú stránku veci a pozabudol, že píše, síce fiktívny, ale stále na reálnych základoch podložený príbeh, a teda, že by mu mal aj venovať patričnú hodnotu vo výbere speacovania osudov hrdinov a tvorení situácií a interakcií.

      Odstrániť